Nie je umením užiť si Tatry za krásneho počasia, tak ako to bolo v prvý deň tohtoročného KOŽAZ-u. Kde-tu modrý oblak cez ktorý októbrové slnko našlo silu sa predrať, jesenný vetrík, ktorý k tomuto ročnému obdobiu patrí, radosť z toho, že nebude skúšanie z dejepisu a test z angličtiny, takmer 20 km v nohách a prenádherné výhľady z Predného Soliska. Všetko na jednotku!
A prišiel deň druhý... A deň tretí... Mraky sa namnožili, vietor zosilnel, slnko stratilo svoju silu a vystriedal ho dážď. Ale kilometre v nohách narastali, pretože dobre odetému a pozitívne naladenému turistovi nevadí, že mu v cieli odmenou kvôli hustej hmle nie sú pohľady na majestátne štíty, ktoré obklopujú jedno z najkrajších tatranských plies, že dokonca nevidí ani samotné pleso i keď stojí priamo na jeho brehu a stačil by jeden krok vedľa a rovno by sa v ňom vykúpal :). Lebo správnemu turistovi je motiváciou i miska pikantnej kapustnice, hrnček horúceho čaju či pohár nesmrteľnej kofoly v horskej chate... A naši tretiaci dokázali, že medzi správnych turistov jednoznačne patria!