V pondelok 27. mája ráno sa 43 študentov našej školy pod vedením Mgr. Miloslava Ciska a Mgr. Miloša Čupku vybralo na nie každodenné podujatie, zahraničnú geografickú exkurziu. Cieľom cesty bola metropola Francúzska Paríž, sen romantických duší, mesto kultúry, vedy, umenia, histórie, spolužitia rás i národov, ale aj rôznych ťažkostí moderného sveta. Samotná trasa bola dlhá, viedla okrem našej krajiny cez Česko a Nemecko až do Francúzska. Bolo však potrebné nestrácať čas a tak bezprostredne po príchode do Paríža v utorok ráno nasledovala prehliadka mesta.
Prechádzka začala Latonskou štvrťou, časťou Montpasrnasse, kde sedávali Ernest Hemingway, Francis Scott Fitzgerald alebo Gertruda Steinová, debatovali v miestnych kaviarničkách o živote, písali tu svoje knihy, spomínali na prvú svetovú vojnu, prežívali svoje starosti. Naša trasa však smerovala ďalej, k Sorbonne, univerzite svetového mena a nádherných historických budov. Vkročili sme aj do Luxemburských záhrad, kde sme si trochu oddýchli a mohli pokračovať. Nedá sa vymenovať všetko, čo sme videli. Moderné Centre Pompidou, Justičný palác, Conciergerie. Veľký dojem na nás urobil samozrejme Chrám Notre Dame, na ktorom sme okrem jeho krásy vnímali aj tragické následky požiaru. Až priamo na mieste nám bolo jasné, aké škody tu napáchal a porozumeli sme miestnym obyvateľom a ich pocitom. Pomerne unavení sme sa potom ubytovali a zaspali spánkom spravodlivých.
V stredu sme už mali iné starosti. Disneyland v nás vyvolával zmiešané pocity, očakávali sme čosi na spôsob gýča kombinovaného s oživenými rozprávkovými postavami. A hoci čosi také tam skutočne je, je tam aj všeličo iné. Disneyland v Paríži je naozaj pre každého, dá sa tam nájsť zábava pre všetky vekové kategórie a určite sme sa tam nenudili. Skôr naopak. Popri atrakciách pre menších alebo tých so slabšími nervami, ako boli cesty po rôznych strašidelných domoch, alebo plavba pomedzi rozprávkové bytosti spojená s detským spevom, vyskytovali sa aj veľmi prepracované a kulisami bohato obdarené atrakcie napríklad z Pirátov z Karibiku. To všetko spolu s prehliadkou rozprávkových postáv, premietaním filmov a rôznymi stánkami bola tvorilo jednu stranu mince. Druhou boli adrenalínové miesta, ako Rock and Roll, Výťah Twilight, Indiana Jones, alebo jazdy korytnačiek, rakiet či áut, samozrejme všetky v neskutočnej rýchlosti, spojené s mykaním do všetkých možných strán a uhlov, prekotením sediaceho aspoň raz hore nohami a fotením vystrašeného účastníka na najvhodnejších miestach. Našou charakteristickou vlastnosťou však bolo, že sme ich najradšej absolvovali hneď viackrát. Nuž, my sa nebojíme ...
Štvrtok sa už niesol v úplne inom tóne. Louvre je jedno z najväčších múzeí na svete, nachádza sa tu samozrejme obraz Mona Lisa od Leonarda da Vinciho, socha Niké Samotrácka, pamiatky snáď všetkých kultúr, aké existujú alebo existovali. Ani sa to nedalo celé vidieť, tak sme sa sústredili na naozajstné skvosty. Po skončení prehliadky sme pokračovali na Invalidovňu s Napoleonovým hrobom a potom už nasledovala Eiffeova veža. Svojho času najväčšia stavba sveta, pôvodne mala byť postavená v Budapešti, ale miestni ju nechceli. Vlastne aj v Paríži s tým boli najskôr problémy. Nám sa však páčila a stala sa peknou bodkou za Parížom, pretože ihneď po jej obhliadke sme sadali do autobusu na cestu domov. Jej nečakané predĺženie pre v podstate banálnu poruchu autobusu nám opäť pripomenulo, že technika môže zlyhať, ale najdôležitejšie veci na svete sú dobrá vôľa, empatia, ochota navzájom si pomôcť. A toho sme mali na rozdávanie.
Na záver treba dodať, že sme nielen zažili mnoho krásneho i zaujímavého, ale opäť sme dokázali, že máme v sebe čosi odlišné, charakteristické. Slovami sprievodcu zájazdu: „Za deväť rokov práce v cetovnom ruchu som nezažil tak dobré, slušné a disciplinované deti, aké máte. Môžete byť na nich pyšní.“
